Pravdepodobne posledny pekny jesenny vikend v roku 2012 s pocasim vhodnym na turistiku bola sobota 20. a nedela 21. oktobra 2012. V prvy z tychto dni som sa po dlhsom case opat vybral na Sivec - klasickou trasou zo zeleznicnej zastavky Ruzin cez Luky pod Sivcom na vrchol Sivca a dalej cez Pokryvy a sedlo pod Vysokym vrchom do Cermelskeho udolia a na Alpinku, odkial som sa odviezol do stanice Cermel vlacikom Detskej zeleznice. Rano som sa cestou z Ruzina do Priehyby pod Sivcom este musel predierat hmlou, no po vystupeni nad jej hranicu sa mi z vrcholu Sivca otvoril krasny vyhlad na siroke okolie, vratane stitov Vysokych Tatier v dialke (a samozrejme, pod sebou som mal "biele more" hmlovych oblakov - tie sa postupne rozplynuli, ale este predtym som ich stihol odfotit).

Statny sviatok 29. augusta 2012 (vyrocie SNP) som vyuzil na vylet do Slovenskeho raja. Zvolil som pre mna pomerne netradicne vychodisko - Spisske Tomasovce - odkial som vyrazil na Tomasovsky vyhlad (kam vacsinou chodievam z Cingova) a dalej do Prielomu Hornadu, k ustiu Klastorskej rokliny, cez nu na Klastorisko, do Kysela (v tejto rokline som mal stastie na otuzileho cvoka, ktory sa potreboval okupat v potoku), Maleho Kysela a od vrchu Suchej Belej na Podlesok a Hrabusice-Myto. Pocasie uz bolo zamracenejsie, ale vylet bol napriek tomu pekny a na Podlesku ma cakalo aj mile prekvapenie v podobe zaparkovaneho historickeho autobusu Skoda RTO.

Belianske Tatry boli dlhe roky z dovodu ochrany vzacnej prirody pre turistov uzavrete. Az v poslednej dekade sa pomaly a nesmelo zacalo s ich ciastocnym spristupnovanim a "pionierom" v tomto smere bol chodnik zo Zdiaru cez Monkovu dolinu do Sirokeho a nasledne Kopskeho sedla - prejst tuto trasu som mal v plane uz niekolko rokov, no (aj vdaka problematickemu dopravnemu spojeniu z Kosic do Zdiaru) sa mi to konecne podarilo az tohto roku v lete, konkretne v sobotu 18. augusta 2012. Po prichode do Kopskeho sedla som mal na vyber z viacerych moznosti dalsieho postupu a vybral som si z nich zostup na Brncalovu chatu pri Zelenom plese (kde boli davy ludi), k Salviovemu pramenu a cez Matliare do Tatranskej Lomnice.

Od 4. do 11. augusta som dovolenkoval v Liptovskom Jane a cas som travil turistikou v jeho blizsom aj vzdialenejsom okoli. Bol som na vrchole Chopka (2024 m), Dumbiera (2043 m), Ohnista (1538 m), Slema (1514 m), Poludnice (1549 m) aj Krakovej hole (1752 m). Z dolin na severnej strane Nizkych Tatier som si uzil hlavne Jansku a Demanovsku a tiez odbocky Janskej doliny: Stiavnicu, Stanisovsku dolinu, Bystru a dolinu Bielo. V posledny vyletny den - piatok 10. augusta - som si odskocil z Nizkych Tatier do Chocskych vrchov a urobil si klasicku slucku Prosieckou a Kvacianskou dolinou.

Druhy dovolenkovy tyzden v juli 2012, od pondelka 16.7. do piatka 20.7., som stravil v Banskej Bystrici a okolitych kopcoch. Pocasie bolo sice spociatku vselijake, ale postupne sa vylepsovalo a z troch vyletovych dni ma dazd zastihol iba raz, konkretne v utorok 17.7., ked som sa vybral na Polanu po trase Strelniky - Minca - Lubietovska Bukovina - sedlo Jasenova - Polana - sedlo Priehybina - Horsky hotel pod Polanou (v rekonstrukcii od 9.7.2012 do 31.12.2013) - laz Bystre-Vratka. V ten den bola rano v Bystrici husta hmla, podobne tak v Lubietovej, ale Strelniky uz boli nad nou a nad hlavou som mal krasnu modru oblohu. Bohuzial, obloha sa postupne zatiahla, na Polane uz bolo zamracene a v sedle Priehybina sa spustil dazd. Nasledujuci den, v stredu 18.7., ma na Kremnickom hrebeni sice este tiez spociatku prenasledovala hmla, ale postupne sa rozplynula a od sedla Tri Krize mi uz na hlavu statocne pripekalo slnko (presiel som trasu Kraliky - Kralicke sedlo - Zlata studna - Velestur - Tri Krize - sedlo Laurin - Velky Son - Kovacova). Vo stvrtok 19.7. uz nebolo ani dazda ani hmly, len obcas zamracenejsia obloha. Trasa mojho vyletu bola: Stare Hory - Majerova skala - stanica Liska - Krizna - Horsky hotel Kralova studna (v prevadzke) - Bystricka dolina - Dolny Harmanec.

Ako je spomenute aj nizsie, zaciatok jula 2012 bol na Slovensku v znameni velmi tepleho az horuceho pocasia s teplotami okolo 30-35°C. V takomto teple pride vhod ochladit sa v roklinach Slovenskeho raja - ja som si na ochladenie v pondelok 2.7.2012 vybral najdlhsiu roklinu Slovenskeho raja, Velky Sokol, v ktorej som spravil niekolko fotografii a natocil aj jedno kratke video. Trasa celeho vyletu bola: Hrabusicka Pila - Sokol, horaren - Velky Sokol - Glacka cesta - Pod Bykarkou - Klauzy - Dolina Tomasovskej Belej - Biely potok, razc. - Cingov - Smizany.

V juli 2012 som mal neplanovane viac dni dovolenky, nez som povodne ocakaval, a kedze aj pocasie bolo vcelku priaznive (obcas az privelmi horuce), vyuzil som ich na turistiku v blizsom i vzdialenejsom okoli Kosic. Tak napriklad v stredu 4.7.2012 (horne tri fotografie) som sa vybral na Volovec (1293 m) po trase Uhorna - Uhornianske sedlo - Volovec - Chata pod Volovcom (otvorena) - Cucma a v sobotu 14.7.2012 (dolne tri fotografie) na Kojsovsku holu (1246 m) a Kloptan (1153 m) po trase Zlata Idka - Golgota - Kojsovska hola - Chata Erika (dlhodobo uzavreta) - sedlo Trohanka - Kloptan - Mnisek nad Hnilcom. Na Volovci som bol po dlhsej dobe druhykrat (naposledy v roku 2006), na Kojsovskej holi uz asi desiatykrat (naposledy som tam bol len dva tyzdne predtym, 30.6.2012, ked som zisiel do Gelnice) a na Kloptani premierovo.

V sobotu a nedelu 21. a 22. aprila 2012 som sa uz po tretikrat v rade zucastnil akcie "Prebudzanie Katky" (fotografie z predoslych dvoch rocnikov su tu: 2010, 2011), ktora sa organizuje pravidelne pri prilezitosti zahajenia sezony na Detskej zeleznici. Mimoriadny vlak z Margecian do Kosic, v ktorom som sa odviezol, bol tentokrat tahany parnou lokomotivou 498 "Albatros". Paralelny parny vlak z Presova, s ktorym sa nas vlak medzi stanicami Kostolany nad Hornadom a Kosice predbiehal, tahala (rovnako ako uplynule dva roky) lokomotiva 477 "Papagaj". Po prijazde vlakov sa v rusnovom depe Kosice konala aj tradicna "Rusnoparada" ked sa na tocni predstavili rozne dieselove aj parne lokomotivy.

Niekedy na jar roku 2010 som zacal chodit na vylety aj so skupinou kosickych turistov nazvanych KRTKO - nepridavam sa k nim sice prilis casto, kedze hromadne akcie neoblubujem, no zopar "krtkovskych" akcii som uz absolvoval. Nedavno (3. marca 2012) to bol napriklad predjarny vylet na Skarossku vyhliadku a pod Velky Milic, kde sme sa sice museli neprijemne brodit v kopach hlbokeho snehu, no na druhej strane sme mali ukazkovu viditelnost, ktora nam umoznila zo Skarosskej vyhliadky vidiet aj Vysoke Tatry vzdialene viac nez 100 km! (vid horne 3 fotky) A este nedavnejsie (28. aprila 2012) som bol s Krtkami v Sokolej doline v Slovenskom raji - po jej prejdeni sme sa cez Klastorisko a Certovu sihot vracali na Cingov a znova mali vyhlad na Tatry - samozrejme, v Slovenskom raji vyhlad na Tatry nie je az taky vzacny, kedze su podstatne blizsie - vzdialenost je cca. 20 km (dolne 3 fotky).

Prvy oktobrovy den roku 2011 pripadol na sobotu (o den neskor, v nedelu, sa v Kosiciach bezal 88. rocnik Medzinarodneho maratonu mieru, najstarsieho maratonu v Europe) a kedze nan pripadlo aj krasne slnecne a bezoblacne pocasie, ktore slubovalo daleku viditelnost, vybral som sa na vylet po trase Miklipark (Gregorov pramen) - Folkmarska skala - sedlo Zemicky - Sedlo pod Suchym vrchom - Idcianske sedlo - Chata Lajoska - Jahodna. Predpoklad vybornej viditelnosti sa nielen potvrdil, ale este predcil moje ocakavania: z Folkmarskej skaly som volnym okom videl Vysoke Tatry, Kralovu holu, samozrejme Kojsov s Kojsovskou holou a dalekohladom dokonca aj Spissky hrad. Z vyhladovej luky nad Chatou Lajoska som si zase uzil Kosice ako na dlani a dalekohladom som na vzdialenom obzore zazrel aj chladiace veze tepelnej elektrarne Vojany.

Vylet do Vysokych Tatier na sobotu 24. septembra 2011 som planoval s tym, ze sa nam rano nechce prilis skoro vstavat a namiesto vlaku o 6:07 by sme radsej cestovali az vlakom o 8:07. Bol preto stanoveny jeden z klasickych cielov, na ktoreho zdolanie staci odist z domu neskor - Teryho chata (2015 m) - a klasicka trasa Stary Smokovec - Hrebienok - Zamkovskeho chata - Teryho chata a spat (so zachadzkou na Rainerovu a Bilikovu chatu cestou naspat). Pocasie nevyslo zrovna najlepsie - vacsinu dna bola hmla, obloha sa kompletne vycistila az pri zostupe, takze cestou nahor sme si slnka uzili len v kratkych okamihoch ked sa oblaky na chvilu rozostupili (vid foto c. 1). Napriek pocasiu i neskorsiemu septembrovemu datumu vsak bolo vsade plno turistov.

V den statneho sviatku 15.9.2011 sme sa vybrali na vylet do doposial nie prilis navstevovanej destinacie - Slanskych vrchov. Prvym dolezitym cielom vyletu bol Slansky hrad a dalej sme pokracovali po trase Slanec - Slansky hrad - Slanske sedlo - Velka Marovka - Mala Marovka - Skarosska vyhliadka - Velky Milic (sedlo) - Maly Milic - jazero Izra - Kalsa. Pocasie ako aj vyhlady zo Slanskeho hradu a zo Skarosskej vyhliadky boli pekne, avsak turisticke znacenie v danej lokalite bolo na viacerych miestach problematicke, a tak sme (hoci aj s GPS) viackrat pobludili, museli hladat spravnu cestu a nakoniec sa celkom dost nahanali, aby sme stihli vlak o 17:30 z Kalse. Vsetko vsak nakoniec dobre dopadlo.

Konferencia 18th IFAC World Congress 2011, ktora sa konala od 28. augusta do 2. septembra 2011 v talianskom Milane bola so svojimi viac nez 2700 registrovanymi ucastnikmi najvacsou vedeckou konferenciou, akej som sa zucastnil. Konkretnym miestom konania konferencie bola Universita Cattolica del Sacro Cuore, ktorej historicka budova s arkadami ma dva krasne vnutorne dvory so stromom v strede, travnikom a lavickami idealnymi na posedenie a oddych medzi prednaskami - bohuzial, kvoli vysokemu poctu ucastnikov konferencie boli tieto oddychovacie miesta prakticky permanentne obsadene. Ako mozete vidiet aj z fotografii vyssie, mesto Milano je plne historickych pamiatok ako napr. katedrala Il Duomo (z jej strechy je krasny vyhlad), slavna opera La Scala, nakupna pasaz Galeria Vittorio Emanuelle ci replika parizskeho Vitazneho obluka.

Detska zeleznica (do roku 1989 znama pod nazvom Pionierska zeleznica) v Cermelskom udoli pri Kosiciach patri uz od utleho detstva k mojim najoblubenejsim atrakciam. Z rozpravania rodicov viem, ze prvykrat som sa nou odviezol este v detskom kociari a z neskorsich vlastnych spomienok si zas pamatam, ze na Pionierskej zeleznici kedysi robili sprievodcov, vypravcov, pokladnikov a dalsi personal detski zelezniciari (pionieri). Zo stanice Cermel do stanice Pionier na Alpinke a spat pravidelne jazdili dve supravy vlakov tahane dvoma dieselovymi lokomotivami - Jankou a Dankou - ktore sa krizovali v medzistanici Vpred. Od roku 1991 sa najvacsim lakadlom Detskej zeleznice stala parna lokomotiva Katka, sluzobne najmladsia ale vekom najstarsia masinka (aktualne ma uz 127 rokov!), ktora najprv doplnila vozovy park a neskor uplne vytlacila zo sluzby Janku a ciastocne aj Danku. V 90. rokoch dolahli na zeleznicku tazke casy sposobene nedostatkom financii a politickymi zmenami, napriek tomu sa vsak jej premavku - aspon v obmedzenom rozsahu - podarilo udrzat az do dnesnych dni (bohuzial sa vsak uz nepodarilo zachovat stanicne budovy, svetelne zeleznicne priecestie pred Alpinkou, navestidla a dalsie casti povodnej infrastruktury, rovnako tak krizovanie suprav v stanici Vpred je uz len minulostou)... V sucasnosti Detska zeleznica premava uz len cez vikendy od maja do septembra a ja si kazdorocne davam zalezat na tom, aby som sa nou aspon raz za sezonu odviezol. Naviac, od septembra 2010 mam k nej este blizsi vztah, kedze som prisiel na myslienku zalozit fanusikovsku stranku Detskej zeleznice na Facebooku, pre potreby ktorej som nasnimal aj vyssie uvedene videa (prve vzniklo 21.5.2011 a druhe 1.7.2011).

Konferencia Process Control, ktora sa pravidelne kazde dva roky kona na Strbskom Plese v Hoteli Banik, sa v roku 2011 (kvoli rekonstrukcii Banika) vynimocne konala v Tatranskej Lomnici v Hoteli Titris. Podobne ako pred dvoma rokmi som ju vyuzil na stretnutie s byvalymi kolegami a znamymi z Blavy a z Tallinnu (a tiez s niektorymi menej znamymi napr. z Ljubljany alebo Hagenu). Ako obvykle, aj tentokrat bola hlavnou naplnou akcie turistika - solovo som si vybehol zo Smokovca po "slavkovskej" modrej na Hrebienok a dalej na Zamkovskeho chatu s navratom do Smokovca po zelenej popri lanovke (15.6.) a tiez klasiku zo Smokovca na Sliezsky dom so zostupom do Tatranskej Polianky (16.6.), vo dvojici som absolvoval vylet z Tatranskej Kotliny na Chatu Plesnivec (16.6. - cestou hore nas zlial neprijemny dazd, no caj na chate, prezlecene veci aj kusok slniecka pri ceste dolu vylet rehabilitovali) a modro-zltu trasu z Tatranskej Lomnice k Studenovodskym vodopadom so zostupom do Tatranskej Lesnej (17.6. - na konci tohto vyletu sa tiez spustil lejak, avsak to uz sme cakali na elektricku v T. Lesnej).

Po velkom uspechu akcie "Prebudzanie Katky 2010" (fotografie z nej vid nizsie) som sa priblizne o rok neskor (16. a 17. aprila 2011) velmi tesil na akciu "Prebudzanie Katky 2011". Kedze na rozdiel od roku 2010 uz tentokrat neslo o jubilejny rocnik, zucastnenych bolo menej lokomotiv, napriek tomu vsak akcia stala za to. Mimoriadny vlak z Margecian do Kosic, v ktorom som sa odviezol, tahala lokomotiva 422 familiarne zvana "Maly Bycek" a mimoriadny parny vlak z Presova do Kosic, rovnako ako rok predtym, tahala lokomotiva 477 prezyvana "Papagaj". A samozrejme, v useku z Kostolian nad Hornadom do Kosic, sa konala paralelna jazda tychto dvoch vlakov.

V sobotu 29. januara 2011 som sa - po relativne kratkom case od poslednej uprsanej jesennej navstevy - vybral znovu na vylet cez Janosikovu bastu, klasickou trasou z Kysaku na Vysoky vrch a Alpinku, s pokracovanim az do Cermela, kedze z Alpinky nesiel v danom case autobus a vlacik v zime nejazdi. Na rozdiel od jesene tentokrat pocasie vyslo krasne a sneh na niektorych stromoch vytvaral takmer az rozpravkovu krajinu...

Kosicka zima na prelome rokov 2010/2011 bola z hladiska snehovych podmienok podstatne priaznivejsia nez ta predosla. Pocasie sice najprv mnohych nastvalo, ked sa tesne pred Vianocami roztopil vsetok dovtedajsi sneh a teplota stupla az na +9°C, avsak po 28. decembri sa znova ochladilo a napadol aj sneh, takze bolo mozne vytiahnut bezky a prevetrat sa na klasickych trasach v nasom Furcianskom lese a tiez na trase z Jahodnej cez Rakocziho pramen a Bankov na Terasu.

V sobotu 16. oktobra 2010 som sa vybral na vylet za jesennymi farbami listia stromov. Zvazoval som rozne alternativy, o.i. aj Slovensky raj, ale nakoniec to vyhrala Kojsovska hola (1246 m). Viac-menej klasicka trasa vyletu bola: Zlata Idka - Golgota - Kojsovska hola - chata Erika - Golgota - Idcianske sedlo - Loreley - chata Lajoska - Jahodna - Rakocziho pramen - Kamenny hrb - Bankov - Cermel.

Na sobotu 18.9.2010 hlasala predpoved pocasia postupne zlepsovanie z dazdiva na slnecno, a tak som sa vybral na Janosikovu bastu po trase Kysak - Janosikova basta - Sedlo pod Vysokym vrchom - Alpinka - Cermel. Bohuzial, vacsinu trasy som si "uzil" hlavne hmly a v pristresku pod Vysokym vrchom som preckal aj cca. 2-hodinovy husty dazd... vylet mi teda nevysiel celkom podla predstav, ale niektore hmlove vyhlady z Basty boli napriek tomu zaujimave.

V nedelu 12.9.2010 som si po case opat raz presiel klasicku trasu zo Zadiela do Medzeva po trase: Dvorniky - Zadiel - Zadielska dolina - Na Skale - Zadielska planina - Bezvody - Hacavske sedlo - Krizna polana - Medzev. V Zadielskej doline ma prekvapila husta hmla (ktora sa ale neskor nastastie rozplynula) a po povodniach vymleta asfaltova cesta, ktora doline pridala divokejsi raz. Na Zadielskej planina zas boli prijemnym prekvapenim obrovske bedle. No a na zaver, cestou dole Medzevom ma prekvapilo, ze tu este stale mozete pocut jazyk tunajsich starych obyvatelov - karpatsku nemcinu.

V sobotu 21. augusta 2010 som sa vybral do Slovenskeho raja a spravil si okruh okolo Prielomu Hornadu po trase: Cingov - Pod Tomasovskym vyhladom - Prielom Hornadu - Letanovsky mlyn - Ihrik - Zelena hora - Hrdlo Hornadu - Prielom Hornadu - Klastorska roklina - Klastorisko - Letanovsky mlyn - Prielom Hornadu - Cingov - vyhliadka nad Smizianskou Masou - Smizany.

Tyzden od 8. do 14. augusta 2010 som si uzil dovolenky v Zapadnych Tatrach. Hlavny stan, t.j. ubytovanie (ktore ale nebolo nic moc), sme mali v Rackovej doline pri Pribyline a odtial sme podnikali vylety do okolia. Postupne sme navstivili o.i. Ziarsku chatu, Baranec, Babky, Sivy vrch, Koprovu dolinu ci Temnosmrecianske plesa. Odskocili sme si aj do Vysokych (Hincove plesa, Koprovsky stit) a Nizkych Tatier (Chopok). Vyssieuvedene fotografie dokumentuju aspon niektore z tychto vyletov.

V pondelok 12. jula 2010 som sa vybral na Kojsovsku holu (1246 m), kam zvyknem chodit pomerne casto, kedze je to najblizsi vrchol v blizkosti Kosic s nadmorskou vyskou nad 1000 m. Tentokrat som vsak netradicne zvolil zostup do Kojsova, kde som naposledy bol este v skole v prirode ked som mal len 9-10 rokov. Trasa vyletu bola: Zlata Idka - Golgota - Kojsovska hola - sedlo Strieborna (Vrsok) - Kojsov.

Tieto snimky pochadzaju z dvoch roznych vyletov do Slovenskeho raja. Ten prvy (spojeny s navstevou Dobsinskej ladovej jaskyne po cca. 24 rokoch - naposledy som tam bol, ked som mal asi 5 rokov) sa konal 4. jula 2010 a presiel som po trase Dobsinska Ladova Jaskyna - Pod Hanesovou - Tiesnavy - Stratena - Stratenska pila - Dedinky. Druhy vylet som realizoval 13. jula 2010 s trasou Hrabusice, Myto - Podlesok - Sucha Bela - Mala Polana - Sokol, horaren - sedlo Kopanec - Krivian - Stratensky kanon - Stratena.

Vo volebnu sobotu 12. juna 2010 popoludni som sa vybral na prechadzku na vrch Urpin nad Banskou Bystricou, kde sa nachadza kalvaria a odkial je aj pekny vyhlad na mesto. V ten den bolo navyse pomerne horuco (okolo 30°C) a vsetky ohniska na urpinskej luke boli obsadene "opekacmi".

V piatok 11. juna 2010 som sa po dlhsej dobe opat vybral pozriet na Kozi chrbat (1330 m) v predhori Nizkych Tatier. Tentokrat som vsak nevyrazil z Donoval, ale z Mostenice a absolvoval som trasu Mostenica - sedlo Hadlanka - Kozi chrbat - Hiadelske sedlo - Korytnica.

V nedelu 25. aprila 2010 pri prilezitosti otvorenia sezony na Detskej zeleznici (oficialny nazov akcie bol "Prebudzanie Katky 2010") sa v Kosiciach a okoli konala velka prehliadka historickych parnych rusnov, ktorej sucastou bolo aj vypravenie dvoch parnych vlakov (z Margecian a z Presova) do Kosic. V prvom z tychto vlakov som sa previezol a urobil aj niekolko fotografii.

V sobotu 24. aprila 2010 som sa vybral na jarny vylet do Tatier. Presiel som trasu Stary Smokovec - Hrebienok - Zamkovskeho chata - Skalnate pleso - sedlo pod Malou Svistovkou - Salviovy pramen - dol. Kezmarskej Bielej vody - Tatranske Matliare - Tatranska Lomnica s tradicnym zaciatkom a netradicnym koncom. Napriek takmer uz majovemu datumu vyletu bolo na viacerych chodnikoch (najma zo Skalnateho plesa k Malej Svistovke) este plno snehu, do ktoreho som sa miestami zabaral az po kolena.

3. april 2010 bola Biela sobota, avsak len podla velkonocneho kalendara - na chodnikoch Slovenskeho raja (s vynimkou niekolko malo miest v Kyseli a pod Biskupskymi chyzkami) uz totiz sneh nebol. Trasa: Cingov - Tomasovsky vyhlad - Ustie Tomasovskej Belej - Certova sihot - Klastorisko - Kysel (slucka) - Velky Kysel - Pod Biskupskymi chyzkami - Glac, Mala Polana - Sucha Bela (vrch) - Pod Vtacim hrbom - Podlesok - Hrabusice, Myto.

Na sneh skupa kosicka zima 2009/2010 sa napokon predsa len umudrila a cez vikend 30. a 31. januara 2010 nasypala tolko snehu, ze v meste sposobila kalamitu. V nedelu 31. januara som sa chcel povodne vybrat na bezky na Jahodnu, ale kedze MHD nefungovala, nedostal som sa tam a musel sa uspokojit s bezkovanim v "nasom lese" (vid horne tri snimky). Trasu z Jahodnej cez Rakocziho pramen na Bankov a Terasu (dolne tri snimky) som absolvoval az o tyzden neskor (7.2.) a potom este raz (13.2.), pricom druhykrat uz bol sneh neprijemne tvrdy a zmrznuty - mila zima totiz hned po kalamite so snezenim prestala.

Zima 2009/2010 v Kosiciach a okoli bola na sneh najskor dlho skupa. Sice mrzlo a aj vietor casto fukal "jako cert", ale sneh nie a nie napadat. Tieto fotografie zachytavaju situaciu zo 17. januara 2010 ked som sa peso vybral na klasicku trasu z Jahodnej na Lajosku a spat cez Jahodnu na Bankov - jedina suvislejsia vrstva snehu bola na umelo zasnezovanej zjazdovke na Jahodnej. Zaujimavostou tohto vyletu bola aj inverzia - zatial co dolu v meste a dokonca aj v "nizsich horskych polohach" (Bankov, Furca) bola dost husta hmla, hore na Jahodnej a na Lajoske krasne svietilo slnko...

Sobota 19.9.2009, vylet na Kralovu holu. Trasa: Telgart penzion - Telgart - Kralova skala - Kralova hola - Martaluzka - Puste pole - zst. Vernar. Zasadnou komplikaciou inak pekneho vyletu bol fakt, ze po vichrici, polomoch a drevorubacoch, ktori sa prehnali znacnou castou zelenej znacky z Telgartu na Kralovu skalu je na viacerych miestach problem najst spravnu cestu - planovana sesthodinova tura sa preto natiahla na 8 hodin...

V "Den Ustavy" - utorok 1. septembra 2009 - som sa vybral na vylet po Silickej planine, konkretne po trase Soroska - Zajacia brana - Dievcenska skala - Silica - Silicka ladnica - Gombasecka jaskyna - Slavec. Vrcholom vyletu bola vyhliadkova Dievcenska skala, z ktorej bolo okrem blizkych cielov (mesto Roznava, hrad Krasna Horka ci hreben Volovskych vrchov) vidiet aj konciare Vysokych Tatier - a to ma teda naozaj prekvapilo, lebo som necakal, ze z miesta, ktore je takmer uplne na juhu je mozne dovidiet az na Tatry, ktore su takmer uplne na severe - dalsi dokaz toho, ake je nase Slovensko male a krasne...

V sobotu 29. augusta 2009 som sa stal svedkom nezvycajnej udalosti - vykolajenia vozna na Detskej zeleznici v Cermelskom udoli v Kosiciach. Po niekolkych neuspesnych pokusoch miestnych zelezniciarov dostat vykolajeny zadny podvozok spat na kolaje sa napokon realizoval plan B - vykolajeny zadny vozen sa odpojil, nastartovala sa dieslova lokomotiva Danka s odstavenym voznom, ktory normalne nepremava, a parna Katka k nim zozadu pripojila nevykolajeny predny vozen z povodnej supravy. Danka potom uspesne dotiahla tuto netradicnu supravu az do konecnej stanice Alpinka. A kedze niektore deticky mohli byt sklamane z toho, ze ich netahal parny rusen, zopar privilegovanych dostalo prilezitost odviezt sa priamo v lokomotive...

Zopar fotografii z centra Budapesti, kde som sa na konci augusta 2009 (konkretne 23. az 26.8.) zucastnil European Control Conference 2009. Konferencia bola fajn az na to, ze priestor pre coffee-breaky bol prilis maly pre 800 ucastnikov. Aj preto som 25. augusta pred vysedavanim na prednaskach uprednostnil prechadzku po miestnych pamatihodnostiach.

Sobota 8. augusta 2009, putovanie juznymi castami Slovenskeho raja k pramenu Hrona. Trasa: Dedinky - Stratenska pila - Velke a Male Zajfy - Obcasny pramen - Havrania skala - Obcasny pramen - Sokolie skaly - Stratena - Tiesnavy - Pod Hanesovou - Cuntava - sedlo Besnik - pramen Hrona - Telgart, penzion. Najvacsie prekvepenie: teplota vody z pramena Hrona - totalne ladova...

Nedela 2. augusta 2009, Belianske Tatry, Zadne Medodoly. Trasa: Tatranska Javorina - Zadne Medodoly - Kopske sedlo - Biele plesa - Chata Plesnivec - Dolina Siedmych pramenov - Tatranska Kotlina.

V sobotu 11. jula 2009 som prijal pozvanie mojho byvaleho skolitela na spolocny vylet na Velky Choc (1611m). Vyrazili sme z Valaskej Dubovej, najkratsou (a mozno aj najkrajsou) pristupovou trasou sme vysli na Strednu polanu a odtial po zelenej znacke na vrchol Choca. Po cervenej sme sa potom vratili na Strednu polanu, kde som sa od skupiny odtrhol a cez sedlo Spustiak, Predny Choc a Likavsky hrad presiel az do Likavky a Ruzomberka. Pocasie nebolo idealne, lebo hoci v dolinach svietilo slnko, nad Chocom sa drzali mraky - na druhej strane nam ale ani neprsalo, a teda vylet sa vydaril.

9. jula 2009 - hned po navrate z BB - som sa vybral na vylet na moj oblubeny Turniansky hrad. Zo zeleznicnej stanice v Turni nad Bodvou som presiel cez hrad do dedinky Haj, odtial som vyliezol na Jasovsku planinu a svoju put najvychodnejsou castou Slovenskeho krasu zakoncil v Jasove prehliadkou tamojsej jaskyne.

Zaciatkom jula 2009 som sa opat raz vybral do Banskej Bystrice, aby som opat raz co-to pochodil v okolitych kopcoch. 5.7. sme aj s Ludkou presli z Kordik cez Vyhnatovu, sedlo Tunel, Suchu horu, Zlatu studnu a Chatu Hostinec do Kremnice. O den neskor 6.7. sme vyrazili z Donoval a cez Sachticku a Pansky diel dosli az do Bystrice (najvycerpavajucejsou castou tohto vyletu bola zaverecna etapa pomedzi baraky cez sidlisko Sasova k Rudlovskemu medokysu). A napokon 7.7. sa mi konecne podarilo navstivit (vysoku divu) Polanu, na ktoru som si robil zalusk uz niekolko rokov, ale nikdy doteraz som si nenasiel dost casu. Vylet som zacal v Hrochoti, nekonecnou asfaltovou Hrochotskou dolinou som presiel na Kyslinky, z razcestia Zalomska zltou skratkou do sedla Priehybina a odtial uz pohodlne po hrebeni najskor dolava na vrch Polany (1458m) a potom doprava k Horskemu hotelu na Polane. Zaver vyletu tvoril zostup popri cadicovom vodopade Bystre na hrinovsky laz Bystre-Vratka. Tam som chytil bus do Detvy a z nej som sa cez Zvolen stastne dovlakoval spat do BB.

Vrch Sivec (781m) nad Ruzinom je v poslednej dobe (tieto fotografie su konkretne z 2.7.2009) jednym z mojich najcastejsich turistickych cielov v bezprostrednom okoli Kosic. Jeho skalnaty vrchol ponuka skvely vyhlad na Ruzin a okolite kopce a v extremne dobrom pocasi je mozne vidiet aj Vysoke Tatry. Asi najkrajsia trasa, ktorou je mozne Sivec navstivit vedie po zltej znacke zo zeleznicnej stanice Ruzin cez Luky pod Sivcom na vrchol Sivca, s pokracovanim po zelenej cez polanu Galova do sedla pod Vysokym vrchom a zostupom po modrej do Cermelskej doliny na Alpinku odkial - ak mate stastie - sa mozete odviezt Detskou zeleznicou.

V dnoch 8. az 10. juna 2009 som sa po dvoch rokoch opat zucastnil konferencie Process Control na Strbskom Plese. Tentokrat to uz vsak bolo neoficialne - bez vysedavania na prednaskach a bez "kvakania" vlastneho prispevku sa konferencia zmenila len na velmi prijemne stretnutie s byvalymi kolegami, kamaratmi a znamymi z Blavy a z Tallinnu a ich sprievodcovanie Vysokymi Tatrami. Spolocne sme sa presli z Hrebienka cez Zamkovskeho chatu na Skalnate pleso a ja som si k tomu este den predtym a den potom pridal prechadzku na Sliezsky dom a na Chatu Plesnivec. Velke tury sa robit nedali - sezonny uzaver chodnikov vzdy trva az do 15.6.

V sobotu 14. marca 2009 sme vyuzili krasne slnecne zimne pocasie a Ski/Aqua-pass Tatry od Zeleznicnej spolocnosti na maly vylet do nasich velhor. Vzhladom na sezonne uzavery turistickych chodnikov, mnozstvo snehu a lavinovy stupen cislo 3 sme sa obmedzili len na prechadzku zo Strbskeho na Popradske pleso, ku ktorej som si ja osobne neskor pridal aj okruh z Hrebienka cez Bilikovu chatu k Rainerovej utulni (snehovy betlehem este stal) a spat cez Hrebienok do Smokovca (zvysna cast vypravy uprednostnila maganie sa v AquaCity Poprad).

Poslednu moznu sancu na prechod zimneho Slovenskeho raja v sezone 2008/2009 (o tyzden neskor uz boli rokliny pre vysoky stav vody nepriechodne) som vyuzil v sobotu 28. februara 2009. Vyrazil som z Podleska (resp. z Hrabusickeho Myta), cez Suchu Belu som presiel na Klastorisko, cez Certovu sihot na Tomasovsky vyhlad a cez Cingov na vlak do Smizian. Prakticky rovnaku turu som uz absolvoval aj v zime roku 2004, ked som sa pridruzil k skupine UPJS - kym vtedy bolo pod mrakom, tentokrat svietilo slnko a aj teplota vzduchu bola vyssia, coho dosledkom bol stazeny pohyb v rokline Sucha Bela, lebo na viacerych miestach sa spod roztapajuceho ladoveho chodnika ukazoval potok, do ktoreho neradno slapnut...

8. november - jeden z poslednych slnecnych jesennych dni roku 2008 - som vyuzil na vylet do Slovenskeho krasu. Vyrazil som z Dvornikov a cez Zadielsku dolinu, Zadielsku planinu, Hacavske sedlo a Kriznu polanu presiel az do Medzeva. Listie zo stromov uz bolo opadane, a tak sa v Zadieli odkryli vyhlady na skalne brala. Na planine zase zelena farba ihlicnanov a cervena farba sipok vhodne doplnali zltu jesennu travu.

Chata Lajoska na Prednej holici (908m) je najblizsou klasickou turistickou chatou v okoli Kosic. Ja som na tuto chatu prvykrat zavital spolu s rodicmi ked som mal asi 10 rokov a bol som nou nadseny. Od toho casu sa uz vela veci zmenilo - napriklad vylet z Jahodnej cez Lajosku do Vysneho Klatova, ktory bol vtedy dlhou celodennou zalezitostou teraz zvladam ani nie za pol dna - na Lajosku vsak chodim stale velmi rad. Aktualne snimky su z 2.11.2008, ked som si z Jahodnej vybehol na Lajosku a cez Jahodnu, Rakocziho pramen a Bankov sa vratil do Kosic na Terasu. Pocasie bolo nadherne a aj stromy hrali krasnymi jesennymi farbami.

Slovensky raj je pre mna uz od malicka asi najoblubenejsim turistickym cielom a kazdy rok sa snazim najst si aspon par dni na jeho navstevu. 6. augusta 2008 som si zvolil prechod Rajom z juhu na sever - od zeleznicnej stanice v Dedinkach som cez Zejmarsku roklinu, Geravy, Glac, Malu Polanu, Hrabusicku Pilu a Piecky presiel az na Podlesok. Po kofole na Podlesku som na Hrabusickom Myte stihol autobus do Vydrnika a vo Vydrniku vlak domov. Vyssie je niekolko snimkov z tohto velmi prijemneho vyletu.

V okoli Bratislavy turista nema velmi na vyber - pokial nechce cestovat prilis daleko, moze sa vybrat len do Malych Karpat. Aj tam sa vsak da najst viacero zaujimavych miest - napriklad Devinska Kobyla, zrucanina hradu Pajstun ci mohyla M. R. Stefanika na Bradle. Kym Devinsku Kobylu a Pajstun som pocas svojho bratislavskeho posobenia navstivil niekolkokrat (tieto fotky su konkretne z 27.7. resp. 29.6.2008), na Bradle som bol len raz. V sobotu 5. jula 2008 som presiel z Brezovej cez Bradlo do Kosarisk a dalej cez Komarovu a Dvoly az do Dobrej Vody. Tam som si pri vodotrysku pockal na bus do Trnavy a v Trnave na vlak do Bratislavy.

Obdobie od februara do maja 2008 som prezil v Prahe. Drvivu vacsinu casu som sice stravil pracovne v budove E na Karlovom namesti 13 patriacej FEL CVUT a na bloku 3 Koleji Strahov, no podarilo sa mi najst si niekolko malo chvil aj na oddych. Tie som vacsinou vyuzil na chodenie po prazskych kulturnych pamiatkach, v sobotu 24. maja som si vsak vyrazil aj na jednodnovy vylet do oblasti Male Skaly v Ceskom raji, z ktoreho fotografie vam tu prinasam. Pre www.hiking.sk som na tuto temu napisal clanok V skalnych bludiskach Ceskeho raja.

V sobotu 26. januara 2008 som si urobil z Grazu vylet na vrch Schockl (1445m) - rano som vyrazil z mestecka St. Radegund bei Graz, vyliezol na Schockl a po znacke c. 730 som sa cez Erhardhohe a Kalkleiten vratil do Grazu, na jeho predmestie Andritz-Ursprung. Potom som sa odviezol MHD na zapadny okraj mesta (Gosting) a vyliezol aj na vrch Plabutsch (754m), kde je vyhliadkova veza, z ktorej je velkolepy pohlad na Graz i okolite vrchy (vratane Schocklu). Na konecnu mojho celodenneho putovania pri zamku Eggenberg som dorazil uz za tmy. Podrobnejsie som zazitky z tohto vyletu spisal do clanku Na potulkach okolim Grazu urcenom pre www.hiking.sk.

Na prelome rokov 2007 a 2008 som bol na studijnom pobyte na Technische Universitat Graz v Rakusku. V Grazi sa mi velmi pacilo, okrem klasickych kulturnych pamiatok som si v decembri uzil aj na tradicnych Vianocnych trhoch a prvykrat podrobil vaznejsiemu testu fotoaparat vo svojom novom mobile Nokia 3110.

September 2007, Slovinsko. V ramci studijneho pobytu na JSI Ljubljana som si stihol odskocit aj na 3 vylety do slovinskych hor - konkretne na Debela Pec (2014m) v Julskych Alpach, na Veliki Sneznik (1796m) v Dinaroch a na "Cesku chatu" a vrch Vratca (1880m) v Kamnisko-Savinjskych Alpach. O vystupe na Debela Pec vznikol aj clanok pre www.hiking.sk. Na rozdiel od Rumunska, v Slovinsku bolo skoro cely cas nadherne slnecne pocasie.

5. az 13. augusta 2007, Rumunsko 2007. Zajazd s CK BUBO, ktory bol povodne planovany ako turisticky (Fagaras, Bucegi a Piatra Crauilui) sa kvoli nepriaznivemu pocasiu zmenil skor na poznavaci. Z vyletov sme mali na pekne pocasie stastie len v pohori Piatra Craiului, kde sa nam okolo obeda sice tiez vyhrazala burka, ale napokon si to rozmyslela. Okrem toho nam tam pri chate Curmatura robili spolocnost somrave bernardiny.

29. a 30. juna 2007, Ateny. Ako spojenie prijemneho s uzitocnym som po skonceni 15^th Mediterranean Control Conference stravil vecer a nasledujuci den prehliadkou pamiatok greckej metropoly a vdaka mojim vybornym sprievodcom som sa dostal aj na Akropolu zadarmo (bezna vstupenka stoji 12 euro). Problemom neboli ani velke horucavy, lebo piatkovych cca. 33 stupnov bolo po dovtedajsich 40-kach prijemnym ochladenim :-)

29. april 2007, vylet do Maninskej tiesnavy a Sulovskych skal. Nedelna tura, z ktorej zazitky som spisal do clanku Maninsko-sulovska jednodnovka, povodne urceneho pre www.hiking.sk. Tam ho sice napokon nepublikovali, no napriek tomu si myslim, ze stoji za precitanie ;-)

Pocas pobytu v Tallinne (fotografie z neho vid nizsie) som si prvykrat vsimol, ze na web-stranke mojho rodneho mesta www.kosice.sk pribudli dve web-kamery, ktore 24 hodin denne dokumentuju dianie na Hlavnej ulici. Velmi ma potesilo, ze aj v "cudzom svete" sa mozem pozriet ako to prave vyzera doma! Kliknutim na obrazky vyssie (ziskane z menovanych kamier 26.4.2007 o cca. 22:30) sa mozete pozriet aj vy (pravda, ak kamery prave nestrajkuju)...

Zimno-jarne obdobie od 12.2. do 5.4.2007 som stravil na studijnom pobyte v Tallinne v Estonsku (touto cestou pozdravujem mojich estonskych znamych, ktori sem pripadne zabludia). Cez vikendy som sa tulal a fotografoval - niektore z fotografii mate moznost vidiet tu a ak si chcete aj co-to precitat, odporucam clanok O estonskych zeleznicnych tratiach, ktory mi publikovali na www.vlaky.net.

7. az 8. oktober 2006, vikend v Krkonosiach. O tejto akcii vznikol cely clanok - Dva dni v Krkonosiach, ktory som napisal pre portal www.hiking.sk. Tam ho trochu skresali a upravili, ale tu som sa rozhodol nechat povodnu verziu...

September 2005 az August 2006: V tomto pomerne dlhom casovom obdobi som chodil po vyletoch kade-tade po Slovensku, pocnuc Malymi Karpatami, cez Vysoke a Nizke Tatry, Velku Fatru, Slovenske rudohorie, az po Slovensky kras a Slovensky raj. Kedze som vsak casto chodil sam, resp. v skupinkach bez fotografa, obrazova dokumentacia z tychto akcii je velmi vzacna, ako rozsahom tak aj obsahom - prve dve snimky su z Malych Karpat, tretia z okolia Donoval a zvysne zo Slovenskeho rudohoria, Volovskych vrchov.

31. jul az 8. august 2005, Bulharsko 2005. Turistika v bulharskych pohoriach Pirin a Rila organizovana v ramci zajazdu s CK BUBO, byvanie pod stanom v kempoch a chatkach a okrem toho aj kulturne vyzitie - o.i. Rilsky klastor a mesto Plovdiv. Pocas tur v Pirine bolo pocasie pekne az krasne, avsak zo dna na den sa uplne "zopsulo", a tak Rilu sme zazili v hmle a dazdi. Ale aj tak to stalo za to.

28. maj 2005, vychadzka do okolia Kosic. Horne dve fotografie zobrazuju pohlady zo zrekonstruovanej vyhliadkovej veze, druhe dve Detsku zeleznicu v Cermelskom udoli. Obidve tieto turisticke atrakcie som mal rad uz od detstva, avsak prave teraz si zacinam uvedomovat ze tieto a ine podobne miesta mi v Blave chybaju a tak vzdy ked som doma, snazim sa aspon niektore z nich znova a znova navstivit...

1. az 7. august 2004, dovolenka v Pieninach - Cervenom Klastore. Prve tri fotografie su pohladmi zdola (na Tri Koruny), druhe tri pohladmi zhora (z Vysokych Skaliek, Troch Korun a zo Sokolice), siedma je vrcholova fotografia z Troch Korun a posledne dve su z okolia Pienin - skanzenu v Starej Lubovni a kupelov Vysne Ruzbachy. Napriek tomu, ze pocasie nebolo vzdy slnecne a na chodnikoch boli "tony blata", podarilo sa nam prejst vsetky zaujimave lokality na slovenskej i polskej strane Pienin.

23. az 27. august 2003, prechod hrebenom Nizkych Tatier. Jedinecne slnecne pocasie nam umoznilo vychutnat si vsetky lakadla tohto nadherneho pohoria vratane Kralovej hole, Dumbiera a Prasivej. Trasa: Telgart - Kralova hola - Andrejcova (1. den) - Velka Vapenica - Kolesarova - Zadna hola - Ramza (2. den) - Certovica - Lajstroch - Dumbier - Stefanikova chata (3. den) - Chopok - Polana - Chabenec - Durkova (4. den) - Latiborska hola - Prasiva - Hiadelske sedlo - Korytnica, pramen Jozef (5. den)

Februar 2003, lyziarsky vikend straveny v okoli Banskej Bystrice. Fotografie boli urobene v Kremnickych vrchoch, nedaleko Kralikov a Skalky, na trase, ktorou tyzden pred tym bezali lyziari-bezci pocas Bielej stopy SNP. Zima roku 2003 bola mimoriadne stedra na sneh, a tak sme si uzili lyzovania viac ako kedykolvek predtym...

August 2002, dovolenka v Malej Fatre. Sest fotografii z roznych kutov Krivanskej Malej Fatry. Kedze pocasie bolo po cely cas nadherne, podarilo sa nam navstivit takmer vsetky zaujimave miesta v tomto pohori, vratane Rozsutcov, Fatranskych Krivanov ci Vratnej.

August 2002, dovolenka v Malej Fatre po druhy raz. Vsetky tri obrazky zachytavaju Diery, rokliny, ktore svojim charakterom aj vybavenim pripominaju Slovensky raj. Pokial sa chystate do Malej Fatry, urcite si ich nenechajte ujst!

Turisticke utulne Ramza a Andrejcova, v ktorych som nocoval pocas prechodu vychodnej casti Nizkych Tatier koncom augusta 2001. Ak sa tiez chystate na prechod Nizkych Tatier, ratajte s tym, ze ani v jednej z nich sa poriadne nevyspite - aj ked ste zabaleni v spacaku, je vam zima na tvar, lebo dierami v stenach fuka vietor jedna radost. Ale hreben Nizkych Tatier je nadherny, obzvlast ked je pekne pocasie, takze sa to oplati zazit.

Kvarteto fotografii, ktore zachytava momenty z dovolenky vo Vysokych Tatrach v auguste 2001. Na vrchnych snimkoch su zobrazene dve z tatranskych vysokohorskych chat, Zbojnicka chata vo Velkej Studenej doline a Chata pod Rysmi. Na obrazku vlavo dole mozete vidiet Priecne sedlo spajajuce Malu a Velku Studenu dolinu; vpravo dole je zobrazeny vodopad Skok v Mlynickej doline.

August 2000, Vysoke Tatry. Fotografia vlavo predstavuje pohlad na Male Hincovo pleso z vtacej perspektivy. Druha snimka je vrcholovou fotografiou z Koprovskeho stitu, ktory bol popri Hincovych plesach hlavnym cielom celeho vyletu.

Obe fotografie su z jula 2000 a dokumentuju moju zatial poslednu navstevu Rohacov. Lavy zaber je z vrcholu kopca Lucna, ktory je sucastou hrebena tvoriaceho statnu hranicu medzi Slovenskom a Polskom. Tie skaly vpravo lemuju cast cesty smerom z Hut na Sivy vrch.

Tieto dva obrazky su z prechodu zapadnej casti Nizkych Tatier (august 1999).

Na koniec tu mam pre Vas fotografie mojich troch byvalych... skol.
(To aby ste si nemysleli, ze okrem turistiky nic ine nerobim ;-)

A este cosi: dve momentky z belgickeho univerzitneho mestecka Louvain-la-Neuve, v ktorom som mal tu cest v juli a auguste 2002 spoznat mnozstvo milych ludi. A rovnako dve zo svedskeho mesta Lund, kde sa mi o rok neskor podarilo cosi podobne...